Naše deti sú úžasné. Ako rodičia v nich vidíme veľa darov a talentov, potenciálu, ktorý v nich môže rásť, ktorý možno rozvíjať. A smerovanie spoločnosti nám v tom celkom nahráva. Veď „krúžky“ sú dnes v ponuke hádam už aj pre bábätká v bruchu, nehovoriac o širokej ponuke tých pre niekoľkomesačných drobcov, škôlkarov či väčšie deti. A tak sa nám natíska otázka, kde je tá pomyselná hranica medzi  opodstatneným  rozvíjaním potenciálu našich detí a prehnanou aktivitou nás rodičov, prípadne možno aj prehnanou iniciatívou niektorých starších detí, ktoré skrátka chcú chodiť všade! Ako sa my rodičia máme, a môžeme, zodpovedne popasovať s vyváženým rozvojom darov, ktoré vo svojich deťoch vidíme. A vôbec, máme na nazeranie na potenciál našich detí nastavenú tú správnu optiku? Alebo sme na opačnom konci problému a máme pocit, že práve tie naše deti akosi v ničom nevynikajú, nie sú v ničom tak dobré, aby to stálo za investíciu do času alebo peňazí?